Náš mokrý výlet
V sobotu 2.2.2008 sme sa s Jerrkom, Wendulou a kamarátmi vybrali do parku. Bolo daždivo, no my sa nikdy nevzdávame. Tak sme šli na zastávku a čakali na autobus, ktorý nás odvezie do parku. Autobus prišiel no my sme nemohli nastúpiť, pretože sme natrafili na ,, úžasného " šoféra, ktorý nám nedovolil nastúpiť. Tak sme si museli pomôcť sami. Nakoniec sme šli autom. Dostali sme sa do Nitrianskeho parku, na naše cvičisko, kam chodievame trénovať(v zime však trénujeme v hale). Vypustili sme psov a zábava sa mohla začať. Jerrko chytil prvú palicu, čo mu prišla do cesty, Aisha si zase vypýtala svoju obľúbenú loptičku, Ralfík sa utekal schovať pred mokrým a studeným dažďom a Wendulka sa preháňala po cvičisku. Najprv naháňala svoju obľúbenú loptičku, až pokým to Jerreminko nespozoroval, a nezačal si ,,požičiavať" hračky. Potom sa Wendy na chvíločku pritúlila k Ralfíkovi, ale moc ju to nebavilo, tak začala naháňať Aishu. A na to aj doplatila. Aishinke sa to nepáčilo. Našťastie vyviazla Wendulka len s troma mini chrastičkami. Potom, keď sa Aisha priblížila k jej blízkosti, buď sa schovala za Katku, alebo pod ,,vagón", ktorý patrí obranárom. Jerrkovi bolo všetko jedno, on sa tešil že je na cvičisku a že sa pohrá. Tak sa teda hral a keď sme mali už prejsť na druhú časť výletu, nechcel odtiaľ odísť. Nakoniec sme ho prehovorili. Keď sa psy dosýta vyhrali, prešli sme na druhú časť výletu, a Wendy s Aishou sa udobrili. Boli z nich najlepšie kamarátky. Šli sme sa prejsť do parku. (fotografie vo fotoalbume). Prechádzali sme sa až sme sa dostali k budove PKO, kde nás vyzdvihol Katkin ocino a odviezol nás domov. Potom nasledoval veľký kúpel a to najkrajšie a najlepšie z výletu - odpočinok.